Offsetovanie, resp. kompenzácia emisií skleníkových plynov je tržný nástroj, ktorý umožňuje subjektom (jednotlivci alebo podniky, prípadne vlády) kompenzovať svoju uhlíkovú stopu podporou aktivít, ktoré emisie odstránia alebo predídu ich vypusteniu inde.^[1][2] Uhlíkový kredit alebo offset predstavuje zamedzenie vypustenia alebo odstránenie jednej tony CO2eq emisií. Kredity môžu byť produkované rôznymi typmi projektov alebo aktivít. Medzi ne patria lesnícke projekty (napr. obmedzenie ťažby dreva, výsadba mladých stromov), projekty zaoberajúce sa obnoviteľnými zdrojmi energie (napr. veterné elektrárne, energia z biomasy, solárne panely, bioplynné stanice), úsporou energie (efektívnejšie sporáky), technológie na zachytávanie uhlíka (CCS – carbon capture and storage) a obmedzenie emisií metánu z rôznych zdrojov (napr. skládky odpadu).^[3][4]

V minulých rokoch dosahoval trh s uhlíkovými offsetmi hodnotu niekoľkých miliárd amerických dolárov, no záujem o nákup postupne klesá.^[5] Tento pokles záujmu môže byť spôsobený výsledkami niekoľkých vedeckých štúdií,^[6][7] ktoré poukazujú na to, že účinky niektorých offsetových projektov sú nadhodnotené. Množstvo kompenzovaných emisií sa v mnohých prípadoch nezhoduje so skutočným efektom, ktorý offsetové projekty dosiahli. Peniaze investované do takýchto projektov sú tak vyhodenou snahou o znižovanie množstva skleníkových plynov v atmosfére.

Na to, aby boli offsetové projekty považované za dôveryhodné, musí byť splnených niekoľko podmienok. Medzi tie najzákladnejšie patrí: (1) účinok offsetového projektu musí byť meraný a monitorovaný tak, aby bolo zaistené, že projekt skutočne kompenzuje toľko emisií, koľko sľubuje; (2) projekty musia pohlcovať/obmedzovať emisie na dlhé obdobia a musí byť zabezpečená ich ochrana pred prípadným zničením (napr. les zhorí pri požiari); (3) musí byť splnená podmienka adicionality – teda, že by k redukcií emisií nedošlo aj bez toho, aby bol projekt financovaný z predaja uhlíkových offsetov.^[8]

Základná terminológia

Uhlíková neutralita/klimatická neutralita - Ide o situáciu, kedy je z atmosféry odstránené rovnaké množstvo skleníkových plynov, ako bolo do atmosféry vypustené.^[9]

Dobrovoľný uhlíkový trh - Trh, na ktorom môžu firmy alebo jednotlivci nakupovať alebo predávať uhlíkové offsety. V súčasnosti nie je regulovaný ani limitovaný žiadnymi legislatívnymi nariadeniami. Subjekty obchodujúce na dobrovoľnom trhu nemajú v súčasnosti žiadnu právnu povinnosť znižovať svoju uhlíkovú stopu, nákupom offsetov napĺňajú svoje individuálne ciele.^[10]

Adicionalita - Jedna z podmienok, ktorú by mal každý offsetový projekt spĺňať. Projekt spĺňa podmienku adicionality v prípade, že by jeho realizácia nebola bez predaja offsetov možná.^[11][12][13]

Certifikačné spoločnosti - V súčasnosti ide hlavne o súkromné medzinárodné spoločnosti, ktoré sa snažia dbať na dostatočnú kvalitu offsetov.

Pôvod a základná charakteristika

V roku 1977 došlo k významným úpravám amerického Zákona o čistom ovzduší, ktoré dali vzniknúť jednému z prvých mechanizmov obchodovania s emisiami. Tento mechanizmus umožňoval oprávneným spoločnostiam zvýšiť svoje emisie, no na oplátku musela organizácia zaplatiť inej organizácií, aby znížila svoje emisie rovnakej znečisťujúcej látky. Tento mechanizmus podporil vznik systému Cap and Trade,^[14] v rámci ktorého sa postupne znižujú limity na vypúšťanie rôznych znečisťujúcich látok. Nový systém umožnil predávať offsety vytvorené organizáciami, ktoré investovali do technológií a projektov redukujúcich emisie.

Regulačné rámce vytvorené americkým Zákonom o čistých vodách umožnili offsetovanie emisií prostredníctvom investícií do podpory mokradí v 90. rokoch. V roku 1997 vznikol v rámci Kjótskeho protokolu Clean Development Mechanism. Tento mechanizmus rozšíril koncept obchodovania s emisiami na globálnu úroveň. Zameriaval sa na hlavné skleníkové plyny ako oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O).

Obchodovanie s uhlíkovými kreditmi je súčasťou národných a medzinárodných snáh o zmiernenie rastu koncentrácií skleníkových plynov. Cieľom je umožniť tržným mechanizmom alokovať finančné zdroje tak, aby obchod viedol k znižovaniu emisií. Keďže emisie nie sú viazané na miesto (plyny sa v atmosfére premiešavajú a cirkulujú), tento prístup môže financovať projekty na zníženie uhlíka z celého sveta.

Typy offsetových projektov

Uhlíkové kredity sú generované rôznymi typmi offsetových projektov. Vo všeobecnosti ide o projekty, ktoré uhlík z amosféry buď odstraňujú (napr. výsadba stromov, ktoré pohlcujú oxid uhličitý) alebo zamedzujú jeho vypúšťaniu (napr. projekty obnoviteľných zdrojov energie). Clean Development Mechanism identifikuje viac ako 200 typov projektov vhodných na generovanie uhlíkových kreditov.

LULUCF

Využívanie pôdy, zmena využívania pôdy a lesníctvo spadá pod kolektívne označenie LULUCF (land use, land-use change and forestry). Projekty LULUCF sa zameriavajú na ochranu alebo obnovu prírodných zásobární uhlíka ako sú lesy a pôda. Lesnícke projekty môžu zahŕňať obmedzenie odlesňovania, zalesňovanie (aforestation) alebo obnovu pôvodných lesov (reforestation).^[15] Projekty zameriavajúce sa na pôdu podporujú jej prirodzenú schopnosť uchovávania uhlíku. Konkrétne ide napr. o praktiky regeneratívneho poľnohospodárstva, ktoré podporujú zabudovávanie uhlíku do pôdy hlavne prostredníctvom obmedzenia orby a výsevom medziplodín.^[16]

Odlesňovanie hrá dôležitú úlohu najmä v Brazílii, Indonézii a niektorých častiach Afriky, kde je zodpovedné za približne 20 % emisií skleníkových plynov. Na podporu rozvojových krajín v snahách znižovať ich emisie vznikol rámec projektov REDD, ktorý je financovaný z predaja uhlíkových offsetov generovaných z projektov ochrany pôvodných lesov.

Obnoviteľné zdroje energie

Projekty zamerané na obnoviteľné zdroje energie využívajú energiu z vody, vetra, slnka alebo biomasy. Môže ísť o rozsiahle projekty veľkých parkov veterných elektrární, ale aj o inštaláciu niekoľkých fotovoltaických panelov na budove školy. Využívanie obnoviteľnej energie pomáha s odklonom od využívania fosílnych palív, avšak uznávanie takýchto projektov za offetové môže byť problematické. Kvôli častému financovaniu takýchto projektov z rôznych dotácií, nie je splnená podmienka adicionality a takéto projekty v skutočnosti negenerujú žiadne offsety.

Úspora energie

Projekty zamerané na energetickú úsporu sa snažia znížiť celkové množstvo spotrebovanej energie, čím znižujú množstvo emisií uvoľňovaných do atmosféry (v prípade, že energia pochádza z fosílnych palív). V tejto kategórií je možné rozlíšiť tri hlavné typy projektov:

Kogenerácia – ide o kogeneračné elektrárne, ktoré produkujú elektrinu aj teplo z toho istého zdroja. Teplo vznikajúce pri výrobe elektrickej energie v mnohých elektrárňach nie je využívané, kogeneračné elektrárne toto teplo využívajú.^[17]

Zvyšovanie účinnosti paliva – tieto typy projektov sa zameriavajú na nahrádzanie rôznych typov motorov takými, ktoré spotrebujú menej paliva na jednotku vygenerovanej energie.^[18]

Individuálne činnosti – ide o podporu individuálnych nízkoemisných činností, ako napr. lepšia cyklistická infraštruktúra.^[19]

Zachytávanie a spaľovanie metánu

Metán je silný skleníkový plyn, ktorý sa najčastejšie uvoľňuje zo skládok odpadu, živočíšnej produkcie (chov hovädzieho dobytka) a pri aktivitách ťažobného priemyslu.^[20] Uhlíkové offsety môžu byť generované zachytávaním a následným spaľovaním metánu za vzniku využiteľnej energie.

Ako uhlíkové kredity vznikajú?

Na trhu s uhlíkovými offsetmi sa môžu pohybovať rôzni aktéri, vždy však musí byť prítomný realizátor projektu, investor, ktorý offsety nakupuje a tretia, nezávislá strana, ktorá realizáciu projektu kontroluje, prípadne funguje ako prostredník medzi realizátorom a investorom.

V závislosti na type offsetového projektu môže mať projekt rôznych realizátorov. Môže ísť napr. o poľnohospodára, ktorý sa rozhodol využívať praktiky regeneratívneho poľnohospodárstva, môže ísť tiež o organizáciu, ktorá prostredníctvom financií z predaja uhlíkových offsetov odkúpila časť lesa a ochránila ho tak pred vyrúbaním. Realizátor projektu je obvykle ten, kto prichádza s nápadom, pripravuje návrh projektu, projekt realizuje a následne sa oň stará tak, aby jeho účinok pretrvával.

Úlohou nezávislej strany, garanta, je kontrolovať priebeh realizácie projektu. Jeho je tiež použitím vhodnej metodológie vypočítať, koľko offsetov daný projekt vygeneruje. V závislosti na dohode s realizátorom potom garant pravidelne kontroluje stav už zrealizovaného projektu.

V niektorých prípadoch môže byť garant tiež prostredníkom medzi realizátorom a investorom. Investor garantovi, resp. prostredníkovi zaplatí dohodnutú sumu za kredit, ten mu vystaví certifikát o kompenzácií daného počtu ton CO2eq. Časť alebo celú sumu peňazí predá prostredník realizátorovi, ktorý peniaze investuje do realizácie a starostlivosti o projekt.^[21][22]

Zaisťovanie kvality

Jedným z hlavných bodov kritiky uhlíkových offsetov je to, že nie každý predaný uhlíkový offset alebo kredit v skutočnosti kompenzuje 1 tonu CO2eq. V súčasnosti neexistuje žiadna jednotná celosvetová alebo celoeurópska certifikácia (štandardizácia), ktorá by zaručovala, že offsetové projekty skutočne napĺňajú efekt, ktorý sa od nich očakáva. Existuje však zoznam niekoľkých kritérií, ktoré by mal každý (kvalitný) uhlíkový offset spĺňať.^[23]

Kritéria hodnotenia kvality

Meranie efektu offsetového projektu: Je dôležité, aby bola na meranie efektu offsetového projektu použitá vhodná metodológia. Pri použití nevhodného spôsobu výpočtu môže dôjsť napr. k nadhodnoteniu počtu vygenerovaných kreditov.

Vhodné nastavenie tzv. baseline: Ako baseline sa v súvislosti s uhlíkovými offsetmi označuje situácia, ktorá by nastala, keby offsetový projekt nebol uskutočnený.^[13] K jej vhodnému nastaveniu môžu viesť otázky ako: Koľko stromov bude vyrúbaných, ak tento les neochránime prostredníctvom predaja uhlíkových offsetov? Jej presné nastavenie je kľúčové v presnosti merania efektu offsetových projektov.

Adicionalita: Offsetový projekt spĺňa podmienku adicionality vtedy, ak jeho existencia závisí od financovania z predaja offsetov. V tejto súvislosti je dôležité sa pýtať: Nie je projekt financovaný z iných zdrojov? Nevznikol by projekt aj bez financovania z predaja offsetov? Nie je aktivita vyžadovaná zákonom?^[24]

Trvanie účinkov projektu: Offsetové projekty by mali ukladať uhlík na dlhé obdobia (rádovo v stovkách rokov) a nemalo by hroziť riziko spätného uvoľnenia uhlíku do atmosféry. Takéto riziko hrozí napr. pri ukladaní uhlíku do pôdy alebo lesnej biomasy.^[4] Pri takýchto prírodných projektoch je teda potrebná dlhodobá ochrana a starostlivosť.

Dvojité započítavanie: Kompenzácia uhlíkovej stopy prostredníctvom konkrétnych kreditov môže byť pripísaná len jednému subjektu.

Ďalšie výhody: Rôzne offsetové projekty môžu okrem sekvestrácie uhlíka prinášať tiež ďalšie benefity. V prípade prírodných projektov môže ísť napr. o podporu biodiverzity, zvyšovanie kvality pôdy, zvyšovanie heterogenity krajiny, pohlcovanie hluku a pod. Offsetové projekty však môžu prinášať aj ekonomické a spoločenské benefity ako napr. vytváranie pracovných pozícií alebo zlepšovanie dostupnosti energií.

Kritika a problémy

Offsetovanie je ako nástroj boja s klimatickou zmenou spochybňované a kritizované mnohými odborníkmi. Kritika sa týka niekoľkých oblastí:

Offsetovanie nemotivuje k znižovaniu uhlíkovej stopy: Offsetovanie by malo slúžiť len ako doplnkový nástroj k tomu, že daná firma alebo jednotlivec už znížil svoju uhlíkovú stopu na minimum (v súvislosti s dostupnými možnosťami a technológiami). Mnohé spoločnosti však nakupujú uhlíkové kredity práve preto, aby sa vyhli väčším zmenám, ktoré by viedli k znižovaniu emisií priamo pri zdroji.

Neexistuje jednotná štandardizácia a certifikácia kvality offsetov: Neexistuje žiadna celosvetová ani celoeurópska štandardizácia offsetov. Na trhu sa preto vyskytujú offsety v rôznej kvalite, ktoré však nie vždy spĺňajú efekt, aký sa od nich očakáva. V roku 2022 však vyšiel návrh európskej certifikácie uhlíkových kreditov, ktorý by mal slúžiť ako základný rámec toho, čo musia kredity predávané na európskom trhu spĺňať.^[25] Celosvetovo sa na udržiavaní kvality podieľajú súkromné medzinárodné certifikačné spoločnosti ako napr. Verra.^[26] Aj tieto spoločnosti si však svoje certifikačné rámce vytvárajú samé, bez kontroly ďalšou stranou alebo legislatívou.

Offsetovanie môže viesť ku greenwashingu: Na základe kompenzácie uhlíkovej stopy prostredníctvom nákupu offsetov sa firmy prezentujú ako uhlíkovo neutrálne. Ako však bolo uvedené vyššie, offsety sa líšia svojou kvalitou. Nie každý offset v skutočnosti kompenzuje 1 tonu emisií, niektoré offsety nemajú dokonca žiadny efekt. Uhlíková neutralita firmy alebo jej produktov tak môže byť problematická.

Európska legislatíva prijatá v januári 2024 sa pokúša proti takémuto zavádzaniu bojovať. Na základe tejto legislatívy firmy viac nemožu seba alebo svoje produkty prezentovať ako uhlíkovo neutrálne len preto, že investujú do nákupu uhlíkových offsetov. Takýto zákaz vychádza práve z pochybností Európskej únie o legitimite uhlíkových offsetov.^[27]

Offsetovanie môže mať negatívne dopady: Niektoré offsetové projekty so sebou prinášajú aj negatíva. Príkladom je projekt ochrany dažďového pralesa v Peru, z ktorého boli z dôvodu realizácie offsetového projektu násilím vyhnaní pôvodní obyvatelia.^[28][29][30]

Referencie